Wow, mládežnícka výmena #BackToGreenLand bola realizovaná. Bol to neuveriteľný a srdcervúci zážitok.
Spolu 42 mladých ľudí zo 6 krajín - Lotyšska, Dánska, Turecka, Spojeného kráľovstva, Slovenska a Rumunska - vycestovalo do Grónska a spoznávalo grónsku kultúru, životné prostredie a jeho surovú a čistú prírodu. Prostredníctvom metód neformálneho vzdelávania sme sa učili jeden od druhého, od matky prírody a pochopili sme, že „zdieľanie a starostlivosť“ je jedným z najdôležitejších voľných prostriedkov, ktoré spájajú svet do jedného celku. Projekt bol financovaný s podporou programu Európskej únie Erasmus+.
*****
„Grónsko je najväčší ostrov na svete, ktorého približne 80 % povrchu pokrýva ľad. Vďaka projektu #BackToGreenLand sme mali možnosť navštíviť mesto Kangerlussuaq, spoznať jeho okolie, miestnu komunitu a kultúru. Mali sme tiež možnosť vidieť, ako klimatické zmeny menia životy ľudí, ktorí ich vôbec nemôžu ovplyvniť. Grónsko je väčšie ako Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Veľká Británia, Taliansko, Grécko, Švajčiarsko a Belgicko dohromady, ale žije tam len 58 000 ľudí, v meste, ktoré sme navštívili, len 500, je to najredšie osídlená krajina na svete.Zároveň je to jedno z najkrajších miest, môžete tam vidieť skutočnú panenskú prírodu, množstvo jazier, hôr, polárnu žiaru, arktickú púšť a napriek extrémnym teplotným výkyvom tam žije veľa zvierat. Nachádza sa tu aj jeden z najaktívnejších ľadovcov na svete, zapísaný v knihe UNESCO ako chránené prírodné dedičstvo. Žiaľ, Grónsko za posledných 8 rokov stratilo približne polovicu tohto ľadovca a od roku 1998 už nepribudlo ani jedno. Pre porovnanie, dnešné množstvo ľadu by mohlo predstavovať zásobu približne 7 % pitnej vody na celom svete. Cestou k ľadovcu nám miestni obyvatelia ukázali miesta, ktoré boli pokryté ľadom asi pred 15 rokmi. Cesta autobusom na miesto, kde sa dnes ľadovec začína, nám trvala takmer hodinu.
Za niekoľko rokov miestni obyvatelia prišli nielen o ľadovec a sneh, ale aj o vodu v riekach, ktorá im zabezpečovala potravu a dopravu. Dnes tu namiesto vody vidno len suché korytá plné piesku. Kvôli horám, ľadovým jazykom a mnohým širokým a hlbokým fjordom neexistujú cesty medzi mestami. Najbežnejším spôsobom dopravy je lietadlo, ale lety sú veľmi drahé, takže si ich môže dovoliť len málo miestnych obyvateľov. Ďalšou možnosťou je použitie snežného skútra alebo psieho záprahu, ale jeho´ už takmer nepoužívajú kvôli nedostatku snehu v obývanej časti krajiny. Väčšina obyvateľstva je preto izolovaná vo svojich osadách a odkázaná na dovoz bežného tovaru, pretože v týchto podmienkach si nemôže takmer nič dopestovať. Základom ich stravy je mäso, keďže uloviť zviera je cenovo najdostupnejšie a kožu môžu predať alebo použiť aj na teplé oblečenie.
Ľudia tu žijú v komunitách, odrezaní od zvyšku sveta, žijú svojím tradičným životom, ale v posledných desaťročiach zažívajú najväčšie zmeny vo svojom prostredí. Hlavnými zdrojmi financií sú rybolov, dánska vláda a v posledných rokoch aj cestovný ruch, ale peniaze nemôžu zmierniť klimatické zmeny, vrátiť vodu do riek ani zmeniť počasie. Grónska vláda investuje veľké množstvo peňazí do obnoviteľných zdrojov energie a vzdelávania detí, o čom sme sa mohli presvedčiť na vlastnej koži pri návštevách škôl a rozhovoroch s riaditeľom. Žiaľ, nemajú dostatok prostriedkov na vybudovanie zariadení na likvidáciu odpadu v mestách, majú ho len v 6 väčších mestách. V ostatných sa odpad spaľuje na skládkach, pričom všetky výpary idú do ovzdušia a odpad je často odfúknutý kilometre ďaleko. Chcú to zmeniť a my by sme im mali pomôcť.Ľudia v Grónsku si nevybrali, kde a ako budú žiť, nevybrali si zisk pred prosperitou našej planéty, ale boli ovplyvnení globálnym správaním ľudí na zvyšku sveta. Kde sa globálne otepľovanie a klimatická kríza prejavujú viac? Teraz je čas zamyslieť sa nad naším spôsobom života a pokúsiť sa ho zmeniť na udržateľnejší, inak zničíme životy nevinných a skôr či neskôr to dobehne aj nás. Príroda nepotrebuje ľudí, ľudia potrebujú prírodu.

Vďaka návšteve školy a rozhovorom s miestnymi obyvateľmi sme mohli okrem environmentálnych problémov pozorovať aj problémy sociálne, ktoré vyplývajú najmä z kultúry.

Alkoholizmus, zima, tma, nedostatok práce, ekonomické neúspechy a strata niektorých tradičných zvykov viedli k rozšíreným depresiám a samovraždám.Jeden 22-ročný muž povedal, že poznal 38 ľudí, ktorí tento rok spáchali samovraždu.
Deti sa snažia podporovať najmä v škole, ktorá je pre ne útočiskom, môžu tam tráviť čas po škole do večera a tiež cez víkendy, majú tam veľa hier, počítačov, kuchyňu a tvorivé dielne, ale niekedy to nestačí. Preto by sme aj u nás mali otvorene hovoriť o týchto problémoch a vyvíjať tlak na orgány, ktoré im môžu v týchto veciach pomôcť.
Táto cesta vo mne zanechala viac ako len dobrý dojem, z Grónska som odchádzala s pocitom, že sa tam chcem vrátiť, ale nie je to len preto, že sa mi táto krajina tak páčila, ani preto, že cítim zodpovednosť za konanie ľudí, ale hlavne preto, že chcem byť súčasťou nástroja na zmenu a pomoc miestnym obyvateľom. Dúfam, že to časom príde a ja si budem bezstarostne užívať život a dánske hygge, niekde v blízkosti krásnej grónskej prírody, pokoja a ticha...“